Vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré upravuje § 141 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP).
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti, ale len v prípade, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie, alebo sprevádzanie rodinného príslušníka nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.
Pracovné voľno s náhradou mzdy
Pracovné voľno sa poskytuje s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas:
- najviac na sedem dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca;
- na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnankyne v zdravotníckom zariadení na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom;
- najviac na sedem dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov;
- najviac na desať dní v kalendárnom roku na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov.
Podľa § 141 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady okrem iného aj na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca a ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka alebo zdravotne postihnutého dieťaťa s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa podľa § 143 ods. 1 ZP ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy. Napríklad, ak je základný pracovný čas u zamestnávateľa určený od 8:00 do 14:00 (6 hodín), pričom priemerný pracovný deň trvá 8 hodín, ak má zamestnanec celodenné ošetrenie, náhrada mzdy mu patrí len za 6 hodín, a zvyšné 2 neodpracované hodiny spadajúce do voliteľného pracovného času si musí zamestnanec nadpracovať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Dĺžku prekážky ako čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času je podľa § 143 ods. 2 ZP možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. V takom prípade by mal zamestnanec z príkladu nárok na náhradu mzdy za celodennú návštevu lekára v rozsahu 8 hodín.
Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.
